Tímy odborníkov, ktorí vo svojich združeniach ukončili aktuálne program, sa zrazu ocitajú na úradoch práce. Ľudia, ktorí prispievali svojimi odbornými podnetmi k zostaveniu nového rámca neľahkého programu, spolu vytvorili a stále dolaďujú priestor i pre nováčikov. Sami však sú na pokraji schopnosti udržať svoje partnerstvá v kondícii. Vo svete závislom na dotáciách a fondoch sa manažéri stávajú neplatenými dobrovoľníkmi, ktorí napriek ťaživej situácii pripravujú nové stratégie a sú mentormi pre tých, ktorí sú na začiatku tejto cesty.
Nie, ja sa skutočne nebojím konkurencie. Naopak mám rada prostredie, kde sa môžeme inšpirovať inými, kde sa snažíme byť lepší ako tí druhí, aby sme sa posúvali v rozvoji ďalej. Dokonca sme dokázali, že s konkurenciou v rámci spoločných záujmov presadzovaných na národnej a regionálnej úrovni vieme patrične spolupracovať, networkovať.
Práve preto, že poznáme prostredie, v ktorom pôsobíme, poznáme aj tú druhú stranu. Verejno-súkromné partnerstvá, o ktorých doposiaľ nebolo počuť, ktoré vznikli výlučne špekulatívne. A dodávateľov, ktorí vyhrali procesy verejného obstarávania, ktorí pripravujú stratégie takmer od stola alebo pro forma v rýchlom tempe. Potrebujú na to cca 4 - 6 mesiacov. Potierajú tak základné princípy činnosti miestnych akčných skupín, či vlastne ich doslova degradujú.
A poznáme i tretiu stranu... A tou je politické prostredie. A na tomto poli neplatia žiadne pravidlá skutočnej konkurencie, neplatia pravidlá, vyhráva ten lepší. Mnohí stíchli, aby neboli vyradení z hry len preto, že svojimi slovami niekoho znechutia natoľko, že bude vydaný pokyn... táto MASka nie.
A napriek tomu, sa vraciam vo svojich myšlienkach o 7 rokov späť, kedy sme sa rovnako obávali, rovnako sme boli vyplašení, bojovali s konkurenciou, kedy sme sa snažili, aby naša dvojročná príprava stratégie, ktorú sme robili s obmedzenými finančnými prostriedkami nevyšla nazmar. Áno, dva roky sme pripravovali územie na náročný program, ktorý bol na Slovensku veľkou neznámou. Pamätám si svoje začiatky, pamätám si, ako jediné čomu som verila, bola vízia a hodnoty, ktoré ma hlboko oslovili. Moja pamäť však zachytáva i nedôveru samospráv, ktoré tvoria naše územie. V tom čase tieto inovačné, ba až revolučné myšlienky zneli v ich ušiach ako science fiction. Dnes je táto cesta ľahšia. Tí, ktorí prešli neľahkou tortúrou sú dnes totiž príkladom dobrej praxe, a tak môže u nových nastúpiť racioefekt pre založenie miestnej akčnej skupiny. V tom čase však rozhodovalo výlučne srdce. Ja som totiž tomuto programu verila, i keď na Slovensku mal následne svoju vlastnú obdobu. U nás bol totiž princíp lokálnej demokracie ešte v plienkach, kým v krajinách únie sa táto iniciatíva šírila ako skvelá vec od roku 1992. Možno práve tu nastal problém, byrokratický, administratívny a štátny.
Nebáli sme sa prehry, ale straty energie, času a vlastných zdrojov, ktoré sme do procesov vkladali. Na rozdiel od mnohých, sme však verili, že sa vesmír postará. A udiali sa „náhody“, ktoré nám umožnili odborne rásť i prispievať svojou aktivitou J... V prvom kole výberu MAS sme totiž ako jediné partnerstvo na východnom Slovensku získali štatút a teda i zdroje na realizáciu stratégie..
A prečo tento príspevok vlastne píšem? Spustili ho chvíle víkendového voľna, kedy sa mi do ruky dostala po dlhšom čase knihe Donalda Trumpa a Roberta Kiyosakiho s názvom „Prečo chceme, aby ste boli bohatí“. Oslovil ma rozhovor, kedy sa Kiyosaki pýta človeka, ktorý by rád podnikal, čo ho k tomu vedie. A on odpovedá: „Mám nápad na skvelý produkt“. A Róbert sa pýta: „A aké je vaše poslanie?“ Väčšinová odpoveď podľa neho znie: „Predsa zarobiť peniaze“.
A v tejto chvíli by som mohla parafrázovať. „Prečo si želáte, aby bola podporená Vaša stratégia? Odpoveď zvyčajne znie:, „No predsa, aby sme získali peniaze“. A čo je Vašou víziou, či poslaním?“ Hmmm.. „Máme deravé cesty, nemáme vodovod, kanál, plyn, potrebujeme opraviť ihriská, kultúrne domy, domy smútku“... Hm... „A čo je teda Vašim poslaním?“ ... „No predsa získať tie peniaze a všetko opraviť.“
Tí, ktorí presadzujú princípy prístupu Leader, či po novom princípy komunitou vedeného miestneho rozvoja však vedia, že táto odpoveď nie je správna. Peniaze podľa tohto vzorca totiž potrebuje každá obec, každý podnikateľ, každá škola, každé združenie. Takéto MASky by naozaj peniaze nemali dostať. Peniaze, totiž nie sú problémom. Peniaze sú len prostriedkom na odstránenie problémov, ak už viete ako a s kým tieto problémy vyriešiť. Moje územie toto už dávno vie. A ako optimista verím v správny výber nových MAS pre nové obdobie. Lebo len v územiach, kde vedia pracovať s energiou peňazí a poslaním, je možný synergický efekt ďalšieho rozvoja.
P.S1: Nedá mi však neopýtať sa, prečo MAS si na krátke obdobie nedokážu udržať odborný tím, aby mohol aspoň v miernej pohode sústrediť sa na získanie nových zdrojov príjmov. Niekedy je dôležité dať, nielen brať J... MAS LEV sa zatiaľ statočne so svojim odborným tímom drží... má svoje jasné poslanie J.
P.S.2: Aha? Takže ak chceme byť bohatí, úspešní, spokojní a štastní, tak nie sú až tak dôležité peniaze, ako práve „POSLANIE“. Nielen v neziskovom, ale podľa Trumpa a Kiyosakiho i v ziskovom sektore. Aké je teda to Vaše poslanie?
