Akosi nerozumiem, čo sa to v posledných dňoch deje, že je okolo mňa taký rozruch,... veď nerobím biznis... Neplatia mi za to, že som. Rozmýšľam, či nemám slobodnú vôľu, či nemám možnosť byť tu pre všetkých, keď o mne i keď som už dospelá FOTKA, rozhoduje fotomama, či fotootec. Ako sa mám teda prezentovať, ako sa mám šíriť...? A čo sa udeje, keď ma predsa len  niekto stiahne, urobí mi dvojníčku...COPYFOTKU. A čo ak si ma nieto zamkne do svojho foto albumu, či foto databázy. A čo ak to moji fotorodičia ani nezistia...? A čo potom, ak to zistia? Už i Brusel to vraj riešil a po vlne protestov vyriešil k spokojnosti tých fotočiek, ktoré vznikajú a môžu sa ukazovať. To preto nechápem...

Tíško závidím starším rovesníkom, ktorí sa vystavujú a vystatujú na rôznych výstavách o histórii nášho mesta... a robia to s úctou k dejinám nášho rodiska... Tíško závidím priateľkám, ktoré ani netušia, kto im dal život a jednoducho tu sú a môžu sa sieťovať, spolupracovať na celom svete.

Rozmýšľam, či som sa vôbec mohla „narodiť“... či sa niekto pýtal historických budov 13. storočia a ich architektov, staviteľov, majiteľov... či môžem vzniknúť... A tak sa zamýšľam nad autorským právom môjho vzniku, nad majetníctvom a vlastníctvom záberu, ktorý vznikol v istom ľudskom časopriestore... lebo sú nás stovky sesterníc a bratancov, ktorí sú mi celkom podobní... priatelia, ktorí sa narodili vo svite mesiace, za slnečných lúčov, ale i v prítomnosti dúhy, či za daždivého počasia. A úprimne sa teším charizmatickým priateľkám, ktorým dovolili vliať dušu a zachytávajú usmiatych a šťastných ľudí. A tí sa môžu pýšiť a parádiť na rôznych sociálnych sieťach, na weboch a pritom nepútajú toľko pozornosti, čo ja, takpovediac obyčajná FOTKA. Všade sa tu okolo mňa hovorí o spolupráci a keď sa snažím spolupracovať a byť tak na okamih hviezdou,... tak vstupuje na scénu človek... a začína sa búriť, začína si nárokovať..., nedopraje mi prezentovať dávne veky, v ktorým všetci spolu žijeme. Rozmýšľam, ktorá ľudská vlastnosť sa to vlastne prejavuje a bráni skutočnej spolupráci? Zrejme som prišla do doby, kde závisť, majetníctvo, privlastňovanie si časového momentu, či priestorového okamihu, ktorý raz pominie, je viac než spoločné kroky v pozitívnej atmosfére pre úspech nás všetkých.