Vytlačiť
Kategória: zaloha homepage
Návštevy: 1203

 

Občianske združenie MAS LEV so sídlom v Levoči v rámci implementácie projektu pod názvom Animácie MAS LEV (NFP309190P007) dáva príležitosť aktívnym obyvateľom v MAS (okres Levoča), aby sa zapojili do akcie zameranej na ochranu životného prostredia, posilnenie miestneho partnerstva, aktivizáciu územia a mobilizáciu aktérov.

 

 PODMIENKY zapojenia sa do aktivity a možnosti získať odmenu (propagačno-prezentačné predmety MAS LEV .... napr. tričko, šiltovka, dáždnik, písacie potreby, vak s logom Zelené srdcia...):

1. vytvorte si skupinu aktérov (vytvorte si zoznam zúčastnených - meno, priezvisko, kontakt), ktorá si "vezme na mušku" nejakú zanedbanú, znečistenú lokalitu vo svojom okolí, lesík...

2. vyčistite v rámci svojich možností od odpadkov lokalitu, na ktorú ste sa rozhodli zamerať

2. urobte fotografie PRED čistením a PO vyčistení a zašlite ich na FB SAFARI LEVA (min 4 ks)

3. Občianske združenie MAS LEV v mesiaci JÚN 2021 vyžrebuje zo zúčastnených aktivistov päť skupín, ktoré oceníme

4. výsledky budú zverejnené na websídle MAS LEV www.maslev.eu a na FB SAFARI LEVA

 

Nielen každý STROM, ale každý KROK k ochrane našej prírody sa počíta.

Pandémia nám priniesla nový typ odpadu. Kam odhadzovať jednorazové rúška a respirátory? Ako ich zodpovedne likvidovať, ak sme infekční?

Použité hygienické potreby typu rúška, servítky, vreckovky a ochranné potreby nachádzame často v modrom kontajneri na papier. Tam však vonkoncom nepatria. Mali by sa vyhadzovať  do zmesového (zmiešaného) kontajnera. Ak je človek pozitívny, o to viac by mal dbať na to, aby nenakazil človeka, ktorý bude s odpadom ďalej nakladať. Tento typ odpadu je ideálne nechať pár dní na bezpečnom mieste „odležať“, až potom ho vyhodiť. Dôležité je všetko riadne zabaliť, aby sme svojvoľným vyhadzovaním do kontajnerov neohrozili zamestnancov zberových spoločností.  

Celoslovenským nedostatkom je nestláčanie odpadov 

(PET fľaše, kartónové krabice a pod.). Pre nejednotnosť systému triedeného zberu sú problémy pri triedení často spojené napríklad s nápojovými kartónmi, známymi ako tetrapaky, a tiež s plechovkami od nápojov. Preto je potrebné si všímať informácie priamo na kontajneroch alebo si ich overiť na webovej stránke svojej samosprávy, prípadne zberovej spoločnosti. Niekde sa plasty zbierajú do samostatných žltých kontajnerov, nápojové kartóny do oranžových, plechovky a konzervy do červených. V iných putujú nápojové kartóny, kovové obaly a plasty do jedného spoločného žltého kontajnera. Známe sú aj dvojkombinácie, keď sa zbierajú spoločne napríklad nápojové kartóny a kovové obaly. Vysvetlenie je jednoduché. Keď zbierame všetky tri komodity spolu, kontajner sa rýchlejšie naplní. Odpad sa tak rýchlejšie dostane k recyklátorovi, čím sa znižuje riziko znehodnotenia niektorých odpadov. Obsah zo spoločného zberu sa následne dotrieďuje na dotrieďovacích linkách.

Druhý diel seriálu Správna trefa sa venuje sklu. Čo do kontajnera na sklo nepatrí, no často tam nájdete?

Porcelán, autosklo, bezpečnostné sklo či sklo kombinované s inými materiálmi. A nepatrí tam ani elektronika (monitor z počítača, žiarovky, žiarivky).

Čo najčastejšie vyhadzujeme do triedeného zberu odpadu, no nemali by sme? 

 

Nebezpečné látky, ťažké kovové predmety, elektroniku, šrot... Veľmi často vyhadzujeme odpad, ktorý do triedeného zberu síce patrí, ale zahodíme ho do nesprávneho kontajnera. Keď ľudia nevedia, kam čo odhodiť, tipnú si podľa toho, z akého väčšinového materiálu je daná vec zložená. Ak z plastu, končí v kontajneri na plasty napríklad aj taký vysávač. Nedávno som v kontajneri na kovový odpad našiel dvojplatničku.

Prečo je dôležité, aby v komunálnom odpade skončilo čo najmenej našich odpadkov? 

Ideálne by bolo, ak by sme zbytočný odpad vôbec nemuseli vytvárať. Aj v dnešnej dobe veľmi veľa plytváme. Vidíme to v kontajneroch. Často v nich nachádzame ešte neotvorené potraviny. Keď už odpad vytvoríme, dôležité je triediť ho, inak na väčšine územia Slovenska skončí na skládkach. Sklo a kovové obaly môžeme recyklovať donekonečna. V zmesových kontajneroch bežne končia aj recyklovateľné druhy plastov a papier. Papier dokážeme recyklovať päť- až osemkrát. Možnosti jeho opätovného využitia sú veľké. Vyrába sa z neho napríklad toaletný papier či kartóny.

Na jednom sídlisku žijú vedľa seba dva typy susedov. Jedni odpad poctivo triedia, druhým je fuk, čo kam vyhodia. Poplatky za odpad platia však obe skupiny rovnako. Je šanca, že niečo spravíme s týmto nespravodlivým systémom?

 

Veľa ľudí triedi odpad z presvedčenia, no sused, ktorému je to jedno, platí rovnako. Svoj odpad odhadzuje do ktoréhokoľvek kontajnera, a tým znehodnocuje aj námahu ostatných. Keď nahliadate do vnútra kontajnerov, občas sa vám rozum zastaví... Znečistenie kontajnerov na plasty inými odpadmi, ktoré tam zásadne nepatria, je často viac ako 25 %. Veľmi pekný príklad vidíme v obci Košeca. Zaviedli tam množstevný zber, ktorý je spravodlivo nastavený. Zohľadňuje, koľko odpadu vytvorí konkrétna domácnosť. Motivuje k tomu, aby rodiny triedili čo najviac odpadu a v čo najmenšej miere produkovali zmesový odpad.

Poznáte hierarchiu odpadu?

  1. Nakupuj menej. Koncept zero waste nás učí nezahlcovať sa vecami. Kupujte čo najmenej, inšpirujte sa na blogu Nezmar Ivany Maleš alebo Zero Waste Slovakia Petry Slezákovej.
  2. Opätovne použi. Keď nám vec doslúži, môžeme ju použiť na iný účel alebo v rámci swap výmeny ponúknuť iným či blízkej charite.
  3. Recykluj. Pokiaľ sa veci nedajú opätovne použiť, recyklujme. Takto môžu z odpadu vzniknúť nové, užitočné výrobky.
  4. Premeň odpad na energiu. Spaľovne s energetickým využitím pri výrobe tepla alebo elektrickej energie máme v Bratislave a v Košiciach. Bratislavská spaľovňa vyrobí elektrinu asi pre 22.000 domácností.
  5. Skládkuj až na poslednom mieste. Skládka odpadu je najnevhodnejším „cintorínom“ odpadkov. Vytvára skleníkové plyny a znečisťuje životné prostredie.

Zdroj: NATUR-PACK

Prečo nám podľa vás triedenie odpadu robí stále také problémy?

Vo verejnosti ešte stále panuje skepsa. Veľa ľudí si myslí, že s vytriedeným odpadom sa nič nerobí. Že všetok aj tak končí na skládkach odpadov. Preto navštevujeme recyklátorov a prinášame reportáže o recyklácii skla, plastov, papiera, elektroodpadov a ďalších odpadov. Aby bolo zrejmé, že s týmito odpadmi sa naozaj po ich vytriedení pracuje. Práve v týchto dňoch sme spojili sily s iniciatívou projektu Miesta preč, ktorú priniesol Inštitút cirkulárnej ekonomiky v spolupráci s organizáciou Slovakia Going Zero Waste. V reportážach jasne vidno, kde všade končia odpady, keď ich triedime a keď ich netriedime  A keďže sme ešte stále krajinou čiernych skládok, spolupracujeme aj s iniciatívou Nie som prasa, ktorá upozorňuje na neodhadzovanie odpadu v prírode.

Prečo sa triediť odpad oplatí? 

 

Odpad meníme na nové výrobky. Napríklad z 30 plastových fliaš vyrobíme fleecovú bundu.

Šetríme prírodné zdroje. Recykláciou jednej tony papiera zachránime 17 stromov. Recykláciou 1 tony plastov ušetríme až 214 litrov ropy a energiu porovnateľnú s ročnou spotrebou dvojčlennej domácnosti.

Šetríme svoje peniaze. Domácnosti platia iba za zmesový komunálny odpad, separovaný zber je bezplatný. Čím viac odpadu (papier, plast, sklo, kov, nápojové kartóny) vytriedime, tým menej sa ho dostane na skládku alebo do spaľovne. To by malo viesť k znižovaniu alebo zachovaniu výšky poplatkov pre občana.

Znižujeme množstvo odpadu na skládkach. Skládky vytvárajú najviac skleníkových plynov v odpadovom sektore. Pri rozklade odpadu na skládkach vzniká skládkový plyn, najmä metán (CH4) a oxid uhličitý (CO2), ktorý urýchľuje klimatické zmeny. Recykláciou môžeme eliminovať znečistenie vzduchu, pôdy a vody spôsobené skládkovaním.

Zdroj: NATUR-PACK

Zdroj: https://www.dobrenoviny.sk/c/197788/odpadovy-detektiv