Priatelia, dovoľte mi niekoľko úvodných slov.
Moje meno je Andrea Hradiská a som líder a koordinátor strategických a komunitných aktivít. Od roku 2008 pôsobím ako predseda miestnej akčnej skupiny LEV, čo je verejno-súkromné partnerstvo, ktorého zámerom je hľadať cesty k využitiu endogénneho potenciálu územia pre rozvoj turizmu, agroturizmu s podporou lokálnej ekonomiky. V období rokov 2008 – 2013 pod mojim vedením levočský región získal štatút MAS, čo znamená, že sme spolu s ďalšími 28 kolegami z miestnych akčných skupín na Slovensku získali finančné prostriedky z Programu rozvoja vidieka na realizáciu našej integrovanej stratégie. Vyše 2,5 mil. EUR tak umožnilo podporiť v tomto období viac než 160 projektov a 5 projektov národnej a nadnárodnej spolupráce, vďaka ktorým sme v obciach okresu Levoča pomohli zrealizovať mnoho drobných investičných projektov, podporili sme kultúrne, športové a spoločenské aktivity, či vznik malých múzeí.
Spolu so svojim tímom presadzujem naplnenie spoločných cieľov, kde je dôležitá sila spojenia kľúčových aktérov v území a prístup Leader. Verím v tzv. synergický efekt, kde 1 + 1 = 11. Myslím, že sa nám to spoločne darí i preto, že som srdcom, dušou i mysľou Levočanka, lebo tu som sa narodila, prežila detstvo a v tomto prostredí napĺňam i svoje pracovné ambície... Mnohí to definujú slovami: „Som lokálpatriot“... Ja sa však vo svojich myšlienkach vraciam do detstva, kedy som samú seba v rozprávkovom svete videla ako kráľovnú. Musíte uznať, že sny, i tie detské, sa plnia a ja dnes držím žezlo nad kráľovským územím LEVa :-)... a za poradcov mám ten najlepší odborný tím, ktorý mi je oporou.
Mojou osobnou víziou je presadzovať zákony tímovej práce do praxe, uplatňovať princípy fungujúceho partnerstva a napomáhať tak rozvoju územia, v ktorom žijem a ktoré milujem. Ako líder ponúkam predstavu možného napredovania všetkých subjektov, ktoré pôsobia v území a ako koordinátor ukazujem smer i cestu ako sa k spoločným cieľom dostaneme čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Moja osobná vízia je v súlade s víziou MAS LEV a je určená tým, ktorí stoja o využitie môjho vnútorného potenciálu i pre svoj vlastný odborný rast a rozvoj. Mojou prioritou je partnerstvo, ktoré dokáže úspešne a víťazne prekonávať všetky prekážky.
V závere tohto úvodného príspevku by som rada poskytla ešte vysvetlenie, prečo tento blog nesie názov AHa! Pomenovanie má svoje dva významy. Jednak ide o symboliku iniciálov môjho mena, ale predovšetkým zdôrazňuje tzv. AHA efekt, ktorý občas v každom z nás blikne ako kontrolka pochopenia. Pevne verím, že moje príspevky, ktoré budú prezentovať odborný pohľad a názor, sa stanú prínosom a inšpiráciou pre mnohých z Vás. Ako sa poznám, občas uletím a moje blogové príspevky budú mať povahu úvah, ktoré sa budú viazať nielen na život verejný, komunálnu politiku, ale budú i pohľadom na životné hodnoty, ktoré zastávam.
Verím, že ma budete radi čítať :-)... , pričom sa teším na Vašu spätnú väzbu, ktorá vyvoláva diskusiu.
Nateraz, všetko dobré všetkým. Andrea
- Details
- Written by Andrea Hradiská
- Category: Blog
- Hits: 12384
Vraj je vedecky preukázané, že január je najviac depresívny mesiac. Nie, nie... nemám žiadnu depku. Našťastie! Naopak, som kreatívna ako nikdy predtým. Tvorba je totiž základnou zložkou mojej osobnosti. Aj keď som si v detstve nikdy nemyslela, že mám nejaký ten talent, či zručnosť, ktorá ma posunie do iného sveta, než toho, ktorý som študovala. Ekonomické odbory, ktoré ma sprevádzali počas veľkej časti môjho života, mali od podstaty tvorivosti pomerne ďaleko. Presnosť čísiel hrala rolu. Formálna štylizácia písomnosti podľa noriem ma chcela uzatvoriť do sveta nudy. Ale neuveriteľná schopnosť, ktorú som v sebe objavila, bola prepojiť takýto „pre mnohých nudný“ svet so svetom kreativity. Kreativita sa u mňa prejavuje cez písomný prejav. Iste ste si mnohí všimli, že píšem dlhé statusy, dlhé e-maily, dlhé texty... jedných tým fascinujem, iných hnevám, že nemajú čas čítať :-)... A aj tak píšem,... najmä pre radosť, pre očistenie svojej duše, pre vypustenie slov a myšlienok smerom k iným. Tak ako teraz.
Zamýšľam sa v tejto chvíli nad rokom, ktorý uplynul a svetom, v ktorom som sa práve vďaka tomu ocitla. Môžem to nazvať uviaznutý svet masiek. Už presne rok je odvtedy, čo sa už už mali rozdávať štatúty pre verejno-súkromné partnerstvá pracujúce na princípoch prístupu LEADER/CLLD (komunitou vedený miestny rozvoj)...Pre menej zainteresovaných štatút znamená udelenie milosti nášho štátu prejavenú formou pridelených zdrojov (fondov EÚ) na realizáciu stratégie. Finančné zdroje tak očakáva celé Slovensko, ale len malá časť ju získa. Nie, nebudú všetci tí najlepší, ani tí, ktorí to najviac potrebujú a nebudú to ani tí, ktorí vedia pracovať s financiami efektívne a urobiť kus dobrej roboty, pričom to preukázali už v predchádzajúcom období. Prepáčte kolegovia, ktorí tvoríte výnimku a ste rovnako zhrození vývojom. Myslím, že sa netreba ďalej špárať v tom, prečo je tomu v našej krajine tak. Udalosti na národnej úrovni už ukázali, čo sa cení a následne oceňuje, je v tomto prípade jedno, či sú to nezaslúžené postupy formou výložiek, alebo získanie stoličiek bez zázemia odbornosti, či reálnej schopnosti zastávať dané "stoličkové" miesto.
Takže v tejto maskárskej čakačke je stále hluchota. Resp. šumy... Keďže so šumami mám svoje skúsenosti a narobili riadnu paseku v území, v ktorom pôsobím, tak ani tomuto prírodnému javu nebudem prikladať svoju pozornosť, i keď milujem vánok, a teplý vietor ako prírodný živel.
Proste ani o tomto som písať nechcela, hoci úprimne sa snažím v sebe objavovať nové a nové podnety a motivovať sa pre prácu v území... Nostalgicky. Tak ako kedysi.
Pravým dôvodom písania tohto blogového príspevku je moja snaha zaznamenať si touto formou, čo všetko sa mi podarilo. Spolu s tým, ktorí si cenia pravý opak vyššie popísaného. Mnohí to poznáte, také poďakovanie vesmíru, či samej sebe za to, že v marazme môjho pôvodného odborného sveta sa len tak neflákam.
Tak som sa zamyslela... a zistila, že nebolo toho málo. Samozrejme i v uviaznutom svete našej masky vykonávam svoje funkčné povinnosti. Blížia sa voľby do orgánov. Možno ten nový vietor do plachiet, ktorý očakávame nebude severákom. Tiež komunikácia s kolegami odborného sveta, ktorí majú nádej, že sa všetko naštartuje a vráti do starých koľají ma takpovediac ešte drží v odbore. Ale nie, nič sa nemôže už udiať tak, ako bolo predtým. Nadšenie a energia, či vášeň z práce, ktorú som vnímala ako poslanie týmto časom zhasína a občasne zabliká. A občas prebleskne ešte zotrvačnosťou zvýšený záujem ako to aktuálne vyzerá na národnej úrovni a či sa ľady pohli. Skoro ako na prístrojoch v našom zdravotníctve. V prípade MASky mám skutočne pocit zastavenia času... TU a TERAZ. Ibaže akosi podvedome, či intuitívne ale najmä dlhodobo cítim, že toto TU a toto TERAZ nie je to pravé orechové...
A preto svoju pozornosť venujem aktivitám, ktoré vo mne vyvolávajú povestné šteklenie v žalúdku. Aktivity, ktoré mi dávajú nový rozmer, nový zmysel, nové pozeranie na svet, nových priateľov, nové skúsenosti, inú komunikáciu, rýchlu spätnú väzbu. Povzbudenie celkom cudzích ľudí. Nezištnú pomoc, i keď nie je vždy žiadaná. Proste tieto podnety mi dávajú krídla, schopnosť tvoriť, byť nadčasová. A ČAS?,... čas je ten, ktorý v tomto novom príbehu plynie naopak až príliš rýchlo. Deň za dňom, krok po kroku sa učím nové veci. Poznávam inú stránku sveta, mnohí starší ju zaznávajú (kedysi i JA) a tou je online svet. Ten je pre mňa ako prázdny hárok papiera, ktorý čaká na nové nápady, myšlienky, nové posuny. A áno ... je to náročné podchytiť opäť tých, ktorí na tejto ceste budú opäť dôverovať, kráčať s Vami, za Vami, či popri Vás, nové zástupy. Čaká nás dlhá, ale slobodná a kreatívna cesta, kde nebudeme uviaznutí v čase a v pravidlách, ktoré nedávajú zmysel, len pocit strachu, zviazanosti, aby som niekam neubehla, aby som možno vzdala. A tak stále v kontexte mojej schopnosti prepájať, ktorá sa časom ešte vyšperkovala a vyostrila viem, že i svet, v ktorom sa ocitla MASka (či masky)... má ešte istý, možno malý, ale predsa len zmysel. Tým významom je mnou častokrát spomínaný synergický efekt. Už len musím čakať ako v MATRIXE, kde sa prebudia ostatní hrdinovia územia i celého Slovenska a pochopia vyšší zmysel všetkého, čo sa okolo nás deje. (Aha) Skúste sa inšpirovať nami, či rovno pridajte sa k nám na www.kreativnaeuroskola.eu
- Details
- Written by Andrea Hradiská
- Category: Blog
- Hits: 16823
Moji milí, neviem sa nabažiť... Nabažiť toho ticha... Hej, hej,... len si tak sedím, počúvam ako cez okná sviští vietor, šuchoce dážď, spieva odkvapová rúra alebo sa v oknách (trošku ušpinených) snaží do kancelárie predrať slnko. Občas ma navštívi pavúk, či mravec a ja sa teším ich tichej prítomnosti. Toť nedávno k nám zavítali i ďalšie „nemé“ tvory, či dokonca ľudkovia, čo nemajú už ani slov. A ak sa ma niekto len tak zo zvyku pýta, čo nové, či čím sa zapodievam, tak sa usmievam, že vetrám kanceláriu, či polievam kvety, ktoré naozaj v tichej komunikácii so mnou akosi opekneli.
Z ticha ma vyruší občas zvonenie telefónu, ktorý tiež doteraz akosi mlčal. Niežeby sa mu nechcelo cengať, ale technicky vzaté nejaká kábliková porucha mi umožnila nebyť v neustálom spojení so svetom tam vonku. Hovorím tomu TECHNICKÝ VIS MAJOR.
Samozrejme práca sa vždy nájde. Nedá sa to však porovnať s hektikou spred roka, či rokov. A tak v zmysle známych slov jednej piesne konštatujem... JA UŽÍVAM SI TO - blahodárne liečivé ticho. Ticho, ktoré nastalo a tentokrát to nie je ticho pred búrkou. Búrkové obdobie máme totiž za sebou a pred sebou nové ďalšie výzvy, ktoré ma len pozvoľna prinavracajú k svojmu poslaniu. Tak ako ma k téme miestnych akčných skupín, udeľovania štatútov, či iných strategických momentov informačne prinavracajú moji LEADER/CLLD súputníci, a ktorí v sebe ešte majú „drive“ nadchnúť sa pre nápravu pochybení, či pre povestnú spravodlivosť. Donedávna som priamo v tom kruhu diania konala podobne akčne so snahou o všeobecnú prospešnosť.
A i v týchto dňoch ma takmer vyrušili informácie o rušení jednej výzvy za druhou, vrátane výzvy k získavaniu štatútov MAS. (v podstate aj preto, že som to očakávala). S odstupom času a bez tlaku vlastných emócií i tlaku okolia sa vlastne na to dívam iba ako vonkajší pozorovateľ zmeny, v rámci ktorej sa pozvoľna „deje“ naprávanie pokrivení, či pochybení zo strany nástupcov tých, ktorí pochybili.
A kým dnes je Slovensko na nohách ... najprv pre pochybenia, potom spochybnenia pochybení a napokon urovnania pochybení do ďalších pochybení v ich jednotlivých detailoch, ktoré sa apriori v krátkej budúcnosti zaplikujú určite s mnohými ďalšími pochybeniami, kde ale časom nastúpia usmernenia, nariadenia a oznámenia..., ktoré opäť budú naprávať a naprávať. Nechce sa mi už ani dumať, či tieto pochybenia sú dielom náhody alebo neodbornosti.
Akosi sa stalo zvykom spájať fondové a dotačné peniaze s korupciou a následne i byrokraciou, čítame články v novinách o nových a nových kauzách. A kdesi sa stratila základná pointa užívania a investovania tých peňazí, ktoré vo svojej charakteristike stále nesú pojem doplnkové zdroje financovania. DOPLNKOVÉ!!! Avšak väčšina samospráv, tieto zdroje považuje za svoje HLAVNÉ zdroje, keďže bez nich by v rámci svojich rozpočtových možností veľa vody (VRAJ) nenamútili.
Preto by bolo zaujímavé pozrieť sa i na ekonomický dopad bývalých a súčasných rozhodnutí našich úradníkov, ktorí svoje vyjadrenia často prekrývajú slovami tzv. fondovej EFEKTIVITY. A tu mám teda vážnu pochybnosť akoby takýto prepočet v číslach dopadol, najmä ak nové programovacie obdobie datujeme na 2014 – 2020. A hoci viem, že práve miestne akčné skupiny sú tými najefektívnejšími užívateľmi a investormi fondových peňazí a z mála finančných prostriedkov vedia narobiť veľa muziky, tak čerpanie na tomto poli nezačne skôr ako v polovici budúceho roku.
Mňa však v zmysle vývoja udalostí už vyše roka prenasleduje bezfondová myšlienka a pri tej predstave ma donedávna zalieval studený pot. Ešte stále sú tu zvyšky snáh vrátiť všetko do starých koľají, ešte stále zvnútra na svetlo sveta chcú ísť myšlienky, aké by to bolo vstúpiť do tej istej rieky....a zákon zotrvačnosti Vás ako pozorovateľa zmeny informuje o aktuálnych krokoch, ale zároveň už unáša i mierne iným smerom... FONDOmánia v tejto podobe musí skončiť. (Aha)
- Details
- Written by Andrea Hradiská
- Category: Blog
- Hits: 16385
Hrali ste niekedy ako deti hru s obyčajnými sedmovými kartami pod názvom „záchod“, či „budár“? Ako domček z karát sa môže zrútiť to, čo kratšie ale i dlhodobo budujeme.
A znova konštatujem, že je jedno na akom poli. Na tom klasickom, zvanom roľa, to budované a pestované môže zlyhať z dôvodu VIS MAJOR. Prírodné živly sa zahrajú hru, s ktorou však každý rozumný poľnohospodár počíta a toto riziko si poistí. A i napriek tomu média stále informujú o tom, ako sme prekvapení, keď úroda na poliach nie je dokonalá. Vplyvom sucha, vplyvom vetra, vplyvom mrazu, vplyvom miernej zimy, vplyvom extrémneho tepla..... Dokonca nás informujú, že je veruže zle, i keď úroda dokonalá je :-). Dôraz na naše vnemy sa kladie cez peniaze, ktoré sa v oboch prípadoch prejavia na zvýšenej cene potravín. Ale nie o tom som dnes chcela hovoriť.
Oveľa rýchlejšie sa nabudované rúca pri práci s ľuďmi, najmä ak ste nezažili a neošetrili tzv. riziko ľudskej nevyspytateľnosti. Poznáte to? Tvoríte, komunikujete, oslovujete... dávate priestor, umožňujete rásť, všetko pre tímovú hru, ktorá je úspešná. Vytvoríte tím, ktorí sa naučí spolupracovať, spoluzdieľať, spolu sa tešiť, spolu bojovať,... spolutvoriť, občas i spoluplakať, spoluzakritizovať ... A všetko ide ako po masle... Žeby zdanlivá dokonalosť sama o sebe? Ani nie, to len prichádza v pravidelných sínusoidových cykloch tzv. bod zlomu. A SPOLU začne byť skôr INDI-VIDNI, to jest prejaví sa EGO jednotlivca, čo je vcelku prirodzené.
Takúto situáciu som zažila niekoľkokrát a niekoľkokrát som opäť nadšene začínala odznova. Riziko zrútenia vzťahov sa nedá poistiť :-). (Aspoň som sa nestretla s takouto poisťovňou). Dá sa na to iba pripraviť. Niekto by mohol povedať, že vzťahy je potrebné neustále pestovať, udržiavať a čičíkať... Ja však tvrdím, že nie za každých okolností. Na pracovisku totiž každý jedinec dbajúci o svoj rozvoj napreduje a je prirodzené, že niekedy jeho vízia už nie je v súlade s víziou lídra, či organizácie. A jednoducho po našom... chce ísť po svojej linke, chce napĺňať vlastné ambície na vlastnom poli. Nemá veľký zmysel ľudí držať, nie sú totiž inventárom a majetkom firmy. Sú len investíciou do človeka a jeho človečenstva, ktorá by mala mať čo najvyššiu návratnosť v čase, ktorému hovoríme nateraz SPOLOČNÝ.
Moje krédo, najmä v zóne neziskoviek, kde „biznis“ nie je istý, či priam závislý na zdrojoch dotačných a fondových je, že každý kto cíti, že musí z prostredia odísť, odchádza. Cez ruky mi tak prešlo veľa zdatných manažériek. Vzali čo mali, nasali čo potrebovali, odovzdali čo vedeli a mohli a skúsili, či skúšajú to inde.
Napriek tomu, že tieto situácie ma už málokedy dokážu prekvapiť a jednoducho s nimi počítam. Predsa len... V tom tichu, ktoré ma v tomto letnom čase konečne postretlo sa občas ešte predsa objaví prekvapenie v podobe zvláštnych situácií, príbehov, či exkluzívnej spolupráce možno i s tými, ktorých apriori odmietame z rôznych dôvodov. Najmä, ak vízia lídra je viac než zásadovosť. AHa
P.S.
Zbalený kufor mám však i ja :-)..., možno sa nájde niekto, kto ma pošle na dovolenku. Verte, či nie... pri mori som ešte nikdy nebola :-).... do kufra som pribalila karty, z ktorých sa opakovane pokúšam so svojimi spoluhráčmi stavať dom. Verím, že keď sa to podarí, opätovná rekonštrukcia bude žiaduca až o dlhokánsky čas :-). Moja vízia za to stojí. Ak chceš vedieť viac... nalaď sa na frekvenciu www.kreativnylider.eu :-) a staň sa súčasťou môjho nového sveta.
- Details
- Written by Andrea Hradiská
- Category: Blog
- Hits: 13374
Akosi to na poli miestnych akčných skupín utíchlo. Aj Vám sa to tak javí? Pomaly sa blížime k obdobiu, ktoré nazývam obdobím „hlucha“... niekto tomu hovorí obdobie dovoleniek a prázdnin (nielen tých parlamentných). Procesy „dohodnotenia“ MAS sa zastavili kdesi na pol ceste a nie a nie sa aspoň informačne pohnúť ďalej. Bude to asi tým, že hýbať sa dopredu je v tomto neporiadku, ktorý zanechalo na národnej úrovni bývalé vedenie pomerne náročné. Je pravdou, že po roku od podania žiadosti, sme konečne obdržali vyrozumenie vo forme rozhodnutia o schválení nenávratných finančných prostriedkov na tzv. prípravu stratégie, a tak sa mi na oko javí, že by sa veci rozumne mohli pohnúť vpred. Rozhýbať stagnáciu je samozrejmou úlohou lídrov a tak čakáme, ako sa s tým naša nová ministerka popasuje. Problémy na vidieku sú totiž okorenené riadnou hrsťou trpkej príchute.
Pre mňa to znamená len toľko, že sa snažím rozhýbať aktuálne najmä seba. Nie, nie... tí, ktorí ma poznajú vedia, že k fyzickej aktivite (behanie, plávanie, skákanie, miestami i chodenie, či nebodaj kľuky a drepy) by ma primäl skutočne skvelý fitnes líder. Takže nateraz toto nehrozí. To si radšej kúpim nové plavky :-).
Rozhýbala som sa však k činom na vlastnom hernom poli. Pričom som uplatnila tzv. zákon hybnej sily, ktorým ma inšpiroval :-). Maxwell vo svojej knihe 21 zákonov lídrovstva. Nerada totiž dlhodobo konštatujem, že aktuálne v kancelárii zalievam kvetiny, vetrám priestory, utieram prach a umývam desiatku hrnčekov od kávy... Nie, nie, nie! Návštevnosť kancelárie sa v tomto čase skutočne dramaticky nezvýšila, skôr naopak. To len ja mám neskutočný zlozvyk piť jednu šálku kávy za druhou.
Šáločky kávy ma však dostávajú do bodu varu a burcujú vo mne potrebu niečo zmysluplné robiť. Čo už, 8 rokov vedenia komunity v miestnej akčnej skupine sa naďalej prejavuje v mojom akčnom konaní. A verte, či nie... prišla som na to už pomerne dávno, že svet skutočne nemôže stáť a padať na zdrojoch z fondov EÚ, i keď nie je vôbec veselé pozerať sa na to, ako je s týmito zdrojmi verejne nakladané. Okrem toho, nemôžeme sa predsa zastaviť a začať sa dívať smerom na Golgotu. Život totiž neuveriteľne rýchlo beží ďalej, prosto sa hýbe. Teda aspoň pocitovo :-). A i keď sa na chvíľku zazdalo, že sme(som) stratila pevnú pôdu pod nohami.
Hybnosť a občas i je teda najlepším priateľom lídra. Za roky svojej praxe v komunitách som totiž pochopila, že skutočne svet stojí a padá na zručnostiach, schopnostiach, ale i na vysokej morálke lídra. Avšak v dnešnej dobe plnej lídrov nestačí byť iba odborníkom. Lídri by mali byť o jeden až dva kroky vpred, a k tomu je nevyhnutné využiť kreativitu. Ja som sa teda vydala na cestu kreatívneho lídra. Čo vy na to? Aha.
Pozn.: Vložené videa sú malou ukážkou jedného z 21 zákonov, ktoré v kurze "Kreatívny líder" rozoberám. A ako je to zo zákonom hybnej sily??... To môžete zistiť vstupom do sveta online kurzu :-).
- Details
- Written by Andrea Hradiská
- Category: Blog
- Hits: 12250
Keď cítite, že sa potrebujete pozrieť do zrkadla... Nie žeby som sa počas toho pomerne dlhého búrkového nečasu do neho nepozrela... Ale poviem pravdu, ráno len tak chvatne, aby sa nepovedalo, že som sa nestihla pozdraviť sama so sebou...
Hovorím však o inom. O zrkadle zvanej spätná väzba, ktorá je dôležitá pre každého, zvlášť pre človeka, ktorý je zodpovedný za organizáciu s 80 členmi. Najmä, ak sa nastavuje nový kurz. Paradoxné je, že nový kurz som sa snažila nastaviť už pred pol rokom... a práve preto, či možno preto spustila sa búrková metelica, ktorá dala zabrať. Zvládli sme ju na úrovni, ktorú nazývam „dospeli sme k záverom, že je všetko v poriadku“... Akurát sme o pol roka starší :-). Tu si povedia mnohí, že super... tak môžeme pokračovať.
Hmm, ale cesta je bohužiaľ zahataná spúšťou, ktorú búrka zanechala. Na ceste polámané konáre, naštrbené mosty dôvery, nezodpovedané otázky.... A nateraz negatívna hodnotiaca správa k schvaľovanej stratégii nášho územia, ktorá neznamená cestu zarúbanú, len vyvoláva otázku „Ako ďalej?“.
Takže moje vnútro je akési stále nespokojné... a nesúvisí to s neschopnosťou odpustenia tak sebe, ako i iným. V rámci pocitu zodpovednosti som urobila všetko, čo som mala i mohla... Ďalej je to vo hviezdach, ktoré za súmračných nocí a dní svietia na naše organizačné rázcestie.
I preto som si položila otázku: „Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto úprimne stojí pri mne v mojej zemi?“ a rozoslala do územia dotazníček, vcelku jednoduchý. A hoci odpovede prichádzajú akosi pozvoľna. Tak zrkadielko odpovedá rovnako pomaly, ale iste, niekedy i prekvapivo. Grimasy a mimiku, či dokonca tvárové gestá mi v pohľade do zrkadla prídu občas smiešne, občas bolestivé, občas užasnuté, občas chápavé. Snažím sa vziať handru s čistiacim prostriedkom a leštím a leštím... Ale niektoré zrkadlové pokrivenia a vady sa odstrániť nedajú.
Je pravda, na vlastnej ceste života zažitá, že líder nemôže očakávať vďaku, ocenenie, ani ospravedlnenie. Musí len s trpezlivosťou matky čakať, kedy sa časy vyzúria a kedy nastane ticho... No už nie to povestné - pre búrkou. Skôr ticho, v ktorom prichádzajú odpovede, poznanie a pochopenie,
- že nie každý, kto pri vás stojí Vám fandí,
- že nie každý, kto získal, má pocit, že mu naozaj bolo dané,
- že nie každý, kto sa nedokázal ozvať, nemá názor,
- že nie každý, kto má názor, je v súlade s názorom skupiny,
- že nie každý, kto kritizuje, vie poskytnúť i návrh riešenia,...
V každom prípade v tom tichu, keď sa človek na seba díva do zrkadla, nachádza novú silu pre nové smerovanie. Akurát, že je potrebné urobiť isté opatrenia najmä voči sebe samej. Ďalej viesť môžem iba tých, ktorí sú pripravení stotožniť sa s novou víziou. A vidím tu dve alternatívy, ako z toho von. (AHa)
