V podstate musím priznať, že mi robí dobre, keď som v centre pozornosti... a to som teda za posledný pol rok zjavne bola. Dnes našu kanceláriu navštívila osobne tá istá kontrolná jednotka už po 6x. Podotýkam autom, predpokladám, že služobným. Hneď v úvode chcem skonštatovať, že aj keď spadajú do kategórie KONTROLÓR, sú to len ľudia. V danom prípade som asi mala šťastie, lebo naozaj veľmi príjemná dvojica. A hoci kontrolu odo dňa jej osobného zahlásenia chceli ukončiť po mesiaci bez zistení, boli povolaní na koberček do Bratislavy (oni to nazvali konzultácia), kde zotrvali tri dni u svojho vedenia sídliaceho v Bratislave. Keďže sú pobočkovo cezpoľní, zotrvali tam prirodzene i zo dve noce. Určite nie v štvorhviezdičkovom hoteli, ale ubytovanie v Blave čo-to stojí.
Po dnešnom odchode týchto milých ľudí, kedy sme spoločne na tvare miesta našej organizácie podpísali zo 4 paré zaprotokolovanej dokumentácie a to celé x2, a zaviazali modročervenými šnúrkami a zapečatili 2 x zo 20 stranovú správu a to celé x 4, som v podstate zažila de javu.
Tieto stavy mávam dosť často :-)... No úprimne poviem, myslela som si, že sme sa už posunuli ďalej od obvyklej úradníckej vety: „Aj my sa učíme pohybovať v prostredí fondov“. Môj príbeh z pred presne 10-tich rokov sa totiž týkal AUTA.
Vtedy som musela zdôvodňovať, prečo v rámci realizácie projektu používam AUTO. AUTO samo o sebe nebolo problémom. Problém bol môj manžel. Vtedy to AUTO (inak obyčajná felícia vo svojom veku) bolo totiž napísané na neho. V tom čase nemenované ministerstvo s nemenovaným zodpovedným úradníkom CHCELO uznať moje cestovné výdavky, ktoré súviseli s činnosťou na projekte, ale len v prípade, že si od HOCIKTOREJ AUTOŠKOLY vyžiadam potvrdenie o tom, že svoje vlastné auto napísané na manžela môžem používať na služobné účely. Áno, dobre čítate. Od hociktorej autoškoly.
Keby si vyžiadali sobášny list, alebo čestné vyhlásenie môjho manžela, že súhlasí aby som naše spoločné auto používala na pracovné účely... tak by som sa nad tým nepozastavila. Naozaj nie sme rozvedení a už si zvykol na takéto úradnícke bonmoty. Vtedy som si povedala, že ak si niekedy kúpime nové auto, tak pre účely menšej byrokracie ho uvediem na svoje meno. Dnes má toto nové auto už 9 rokov, ale svet sa nezmenil.
A v rámci už oficiálneho ukončenia pol roka trvajúcej hĺbkovej kontroly za roky 2009 – 2015 mám povinnosť do 8 dní vrátane víkendu predložiť písomne zoznam opatrení, ktoré sa viažu k zisteniu nezrovnalosti vo vyplatenom cestovnom príkaze vo výške 36 €, ktoré som už však oficiálne pred troma týždňami oficiálne zdôvodnila, mysliac si, že to týmto hasne. Tak nehasne. Aby sa neefektívna činnosť prejavená vo forme dlhodobej kontroly aspoň trochu zdramatizovala, tak musíme ešte čo-to pre túto 36 eurovú sumu urobiť.
Konkrétne do 8 dní musím:
- Prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku a predložiť kontrolnému orgánu písomný zoznam týchto opatrení.
A cca do mesiaca musím:
- Predložiť písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku, určiť zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené finančnou kontrolou a uplatniť voči nim opatrenia podľa osobitného predpisu.
Keďže zodpovedná som v danom prípade sama za seba. Uvažujem ako sa potrestám za túto nehoráznosť použitia môjho auta pre účely regiónu v prenesenom význame. Už len rozmýšľam, ktorý osobitný predpis sa ma vlastne týka, keďže ho nekonkretizovali v paragrafovom znení.
V závere treba skonštatovať, že kontrolná dvojica si splnila všetky svoje povinnosti, vrátane upovedomenia, že ich práca skončila a nastupuje tzv. správne konanie, ktoré preberá inštitúcia, ktorá mi poskytla 36 € ako náhradu cestovného, ktoré už bolo odkontrolované 4 paré očí, to jest jednou administratívnou kontrolou a jednou kontrolou na mieste :-)...
Tak sa tešíme na ďalšie kroky, ktoré sa zaoberajú neefektívnosťou vynaložených zdrojov, až si nikto neuvedomuje, ako neefektívne sa točí svet okolo fondov.
P.S. Priznávam však, že som zažila pozitívny šok, keďže v úvode nášho posledného stretnutia sa mi úradníci ospravedlnili. Celkom netuším za čo... Ale prišlo mi to ako ospravedlnenie sa za „buzeráciu“, ktorú mali nariadenú voči mojej osobe príkazne zhora. Hĺbkovo totiž bola kontrola namierená výlučne na moju osobu a výdavky spojené so mnou.
Preto zabúdam čo bolo a utekám za tým, čo príde. Lebo v týchto dňoch sa nemenované ministerstvo lúči s nemenovaným a nekompetentným vedením, ktoré však dramatickejšie zasiahlo do činnosti rozbehnutej organizácie „negatívnou hodnotiacou správou našej stratégie“. Chcem stále dúfať a veriť, že ešte je možná náprava. A dávam apel na nové vedenie.